O mne
Narodila som sa 7.januára 1991,v meste Čadca.No a po narodení, asi na ôsmy ďeň si ma maminka zabalila a otec prišiel pre nás na modrej škodovke! Asi! No a preto,že som bola prvé ďieťatko v rodinke,tak ma asi aj rozmaznávali.Ako dvojročná som na video kazete s hračkami koníkov,nikomu som ich nechcela požičiať.Pamätám si na moj zošit,kde som mala polepené obrázky,ktoré som ani vystrihnuť nevedela,tak som ich obtrhávala a lepiacou páskou som ich lepila.Vyzeralo to fakt hnusne!Take dolepené všetko!Bleee.Potom sme chodili do ZOO,a tam som prvý krát sedela na somaríkovi a potom aj na poníkovi.Ja si to pamätám,aj kedˇ som mala len 3 roky.Myslím že na niečo také sa nezabúda.=) Najskôr sme bývali u starkej,tej lepšej! A sadeli sme tam zemiaky.Bola som úplne hotová keď došiel nejaký pán s koníkom,aby ich zaoral.Bol veľmi milý a keď videl ako sa tvárim tak ma na koňa posadil.Ja nadšená a starká chodila lamentujúci,,dajte ju dole lebo spadne!" Vedela som že nespadnem.Nemohla som spať.=) No a keď som mala 3 roky tak sa mi narodil brat,ktorého som od závisti,že už nie som ,, jediný miláčik rodiny" chcela zadusiť v kočíku. No ale naši prišli včas! A o rok na to sa mi narodila sestra. Už som to vzdala, aj tak by mi nepomohlo ich podusiť.Potom sme si kúpili dom a začali ho renovovať, na vianoce sme sa prisťahovali.Bola som rada,mala som vlastnú izbu...haaa...aj tak som spávala pri súrodencoch, zrazu mi boli aj na niečo dobrí,lebo som mala 5 rokoch a bála som sa!Ale čoho som sa bála!Vo svojej izbe som mala toľko plagátoch koní,že tam bola tma ako v carku,a keď som si šla ľahnúť, tak tie konské oči boli všade až som mala strach.=)Potom skôlka bola hrozná s nikým som sa nemohla vystáť,len s jednou osobou Luciou.Potom prvá trieda a tým sa začína druhá kapitola môjho života:
Konečne som sa vpratala do kože,našla si viac kamarátok (samozrejme že Lucia ešte so mnou držala),učila som sa vždy dobre,rýchlo som vedela čítať,haaaaaaa.Bola som spokojná čo-to.
BUBINKO 1.
A potom som jedného,krásneho dňa išla zo školy s dvoma kamarátkami a nie po hlavnej ceste,ale zadom,po zablátenej a hnusnej.No a tam sa to stalo: ideme,ideme a kecáme,potom som uvidela zázrak.Dáky ujo držal na oťažiach krásneho čierneho koňa,nemal chybu.Srsť sa mu leskla,hlava mohutná a telo veľmi krásne,tiež.No a ja som nikdy nemala taký problém ako mám dnes,nikdy som sa nabála niekoho opýtať na to, čo som chcela.A tak som plná elánu,hrdosti a chvastania pred dvoma kamarátkami išla k tomu ujovi so slovami ,,ako sa volá?" ten ujo bol veľmi milý a s úsmevom na tvári mi odpovedal,,Muro" . Moja radosť nemala konca kraja.Domov som došla natešená a všetko porozprávala maminke.Tá sa usmievala ale väčší záujem neprejevila.Keď som sa najedla,prezliekla, tak som hňeď bežala naspäť.Ale bolo tam tých ujoch už viac,veľmi sa na seba podobali.Pekne,nie krááááááááááásne sa ku mne chovali,ako keby boli radi že som tam,že tam majú konečne nejaké dievča,aj keď len šesťročné.Otvorili mi dvere stajne a vtedy som už bola naozaj hotová.Nestál tam len krásny čierny kôň,stál tam aj dáky hnedák a ešte nejaký ale toho si napamätám.Proste krása.Kone som si hladila,ujovia na mňa pozerali,aby sa mi niečo nastalo.Chodila som tam denne,a potom prišiel čas keď ma ,,ujo Peťo" (ako som ho vtedy volala) zdvilol na ruky a prehodil ma cez koňa.To bolo.Fascinujúce a myslím že nič lepšie už pre dievča duševne závislé na koňoch nemohlo byť.Aj keď som na nich sedela aj predtým,nebolo to také.Ako keby som tušila že tam patrím,ako keby som bola členom rodiny..........neopísateľné...
No a tak,teraz mám 17 rokov,volám sa Mirka.Mám teda dvoch súrodencoch,ktorí nie sú zrovna konskými nadšencami.Potom dobrých rodičoch,ktorí ma ja podporujú.Len keď občas zavolá otcova mama,teda tá horšia starká tak ako otcovi prepne a začne sa chovať proti mne! Tá straká je fakt hrozná,chcela by mať so mňa všetko,len nie koniarku,pritom jej otec bol jediný koniar v rodine,kým som sa nenarodila ja,teraz má 93 rokov a už ne je taký dobrý ako bývaval. Ale noo,bývam v Novej Bystrici,je mi tu krásne,je tu krásna príroda (vid.fotogalériu). Nemám rada snech a zimu,mám rada leto a hlavne keď sušíme seno.Vždy sa opálim! A ešte mám krásnu,milú a dobrú kamarátku Simu,cmúúúúšik! ha. Ja viem že tu moc píšem,ale keď ja veľmi rada! A ak viac o mojich koníkoch tak potom - Fotogaléria,Moje všetko sveta.........
Mapa stránek